Tance Goralov v Pieninách: Tradičné Radosti a Súčasná Zábava

Górale Pienińscy

Regionálne Tance

Všeobecne používané, aj keď nepresné, označenie tradičného repertoáru ľudových tancov, ktoré sú známe v rozličných častiach krajiny, t.j. v etnografických regiónoch. (…) Za regionálne tance sa považujú tie, ktoré historicky boli neoddeliteľným sociálno-obradovým faktorom spolunažívania vidieckeho obyvateľstva v rozsahu vlastnej farnosti, obce. (...) Vytvorené a formované počas storočí v každodennom živote vo vlastnom prostredí, sa stali súčasťou (podobne ako iné výtvory rúk a ducha či myslí) obsahu kultúrnych hodnôt, nazývaných tradičná ľudová kultúra. Tieto obsahy, vrátane určitých ročných a rodinných zvykov, a s nimi spojených tancov, podľahli v rôznom rozsahu postupnému rozčleneniu, v mnohých prípadoch aj obohateniu, pod vplyvom rôznych faktorov: spoločenských, environmentálnych, geografických a historických. Nie všade sa zachovala až do dnešných čias ich stará tradícia a forma v rovnakej miere autentickosti. (Grażyna W. Dąbrowska - Taniec w polskiej tradycji – Leksykon, vyd. PTECH/Muza SA, Warszawa 2005/2006str. 232).

Tradičné Tance

V lokálnom vidieckom prostredí staré, zvyčajne málo diferencované tance, prenášané z generácie na generáciu prostredníctvom nenúteného predvádzania a preberané na základe pozorovania - napodobňovania (bez pomoci didaktických metód a technických prostriedkov). Tvorili repertoár dobre známy vlastnej komunite, podobne ako lokálna poľština - nárečie, hudba a piesne, odevy a ľudové umenie. (…) Dlhšie trvanie tých istých tancov podporovala pomalá výmena zloženia kolektívu interpretov; postupné zapájanie sa nových účastníkov. Avšak v dôsledku prenosu založeného výlučne na spojení so zmyslom pre rytmus, na schopnosti zapamätávania si kinetiky a reprodukcie prírodných vzorov stále novými účastníkmi tanca, dochádzalo spočiatku k ťažko postrehnuteľným, ale nevyhnutným zmenám rôznych drobných prvkov, kým nakoniec nedošlo k zmene celej choreotechniky a choreografie, k objaveniu sa nových tancov, asimilovaných a podriadených prevládajúcim lokálnym zvykom a rodnému štýlu. (Grażyna W. Dąbrowska - Taniec w polskiej tradycji – Leksykon, vyd. PTECH/Muza SA, Warszawa 2005/2006 str. 264).

Región Pieniński Goral - je malá oblasť, ktorá je obklopená Podhalem, Spišom, Goralmi z okolia Sądca a v minulosti aj Rusiou Szlachtowskou, a obyvateľstvo, ktoré ho obýva, sa vyznačuje špecifickou kultúrou, ktorá vznikla prostredníctvom usadzovacích procesov, historických udalostí na priestranstve storočí, vplyvom kultúr susedných skupín, environmentálnych podmienok a rozvoja vlastnej módy. Blízke dediny a osady okolo Szczawnice a Krościenka, hoci tvoria vedúcu celistvosť regiónu, sa líšia malými prvkami v odeve, ako aj v hudbe, speve, reči a tancoch - najmä v ich predvedení. Pani Aniela Krupczyńska v úvode k podrobnému popisu pieninských tancov v publikácii Pieniny Tańce Górali Pienińskich, Praca zbiorowa, s. 13, Nowy Sącz 2016 napísala: „(…) Popri nespočetných piesňach, rozprávkach, bájach a starovekých vierach, (…) sa u pieninských goralov zachovali aj tance. Nie je ich síce veľa, ani sa neskladajú z rôznorodých a početných figúr, ale vďaka bohatstvu tanečných melódií, ich rytmičnosti, vďaka presnosti prevedenia aj tých najjednoduchších pohybov (…) jednotlivých tanečníkov sa pieninské tance oddeľujú od gorských tancov iných etnografických skupín, obývajúcich územie južného Poľska'. Notové záznamy piesní a tanečných melódií sú uverejnené v publikáciách: Pieniny Tańce Górali Pienińskich, uvedenej vyššie a Pienińskie nuty – zbiór pieśni szczawnickich, zebrał Michał Słowik-Dzwon, vyd. Astraia Kraków 2014.

TÓNIEC ↔ OBYRTANY ↔ Łobyrtany - najpopulárnejší tanec, rôzne nazývaný v rôznych lokalitách v regióne Pienin. Charakteristickou črtou tohto tanca je stúpanie a klesanie tanečníkov, takmer neviditeľné pri rýchlom tempe otáčok, tým viac, že sa tancuje na rovných chodidlách s mierne pokrčenými kolenami. V Szczawnici je dvojdielnym tancom jednej dvojice, predchádza mu spev tanečníka pred hudbou, bez jej sprievodu. napr. Wysoko słónecko nad górami, nierychof sie wybroł z łowieckami. |: Moja miła hosa, za innemi posła, za innomi łowciarami :| Ak bol spev adresovaný partnerke, ona mu odspievala. Po vložení poplatku do basov sa začal tanec. Metrum 2/4, tempo mierne až rýchle. V tanci sú tanečníci postavení pravými bokmi k sebe, pravými rukami sa navzájom objímajú mierne nad pásom, a tanečník si ľavú ruku opiera o pravé plece tanečnice, ona ľavú ruku položí na jeho pravé rameno. V 1. časti tanca - mel. A-B, pár vykonáva 12 alebo 16 krokov (v závislosti od toho, na akú melódiu tancujú) bežnej chôdze okolo spoločnej osi + 24 alebo 32 krokov podpierane - na každé počítanie „raz-dva' malý krok vnútornými nohami a na každé „i' podopretie vonkajšími - t.j. 2 kroky v takte. V 2. časti tanca pri opakovaní mel. B, tancujú ďalej na mieste, uchopujú sa za ruky; on ľavú a ona pravú a zdvíhajú ich hore. Tanečnica sa otáča vpravo krokom podpieranym, a tanečník okolo nej vykonáva na „raz-i' akcentovaný krok dopredu s rovnakým nevysokým poskokom a zdvihnutím ľavej nohy silne pokrčenej v kolene s pätou smerujúcou dozadu. Na „dva-i' rovnaký krok od ľavej nohy. Tancuje tak do konca mel. Pri opakovanej melódii od začiatku, menia úchop rúk na ľavé v páse a tancujú rovnakým spôsobom, otáčkami doľava t.j. pod slnko. V Krościenku a okolí po zaplatení do basov a zaspievaní tanečníkom napr. takejto piesne ; Wysed jo se łoncko kosić, słonko świyciło, przisło ku mnie na jagody dziywco jaz miło. Nazbiyrało jagód zbon, pójdze Jasiu, to ci dom, dom ci jagód ze zbonecka, bo jo cie kochom., pár tancuje Obyrtany, rozdelený na tri časti. Prvá časť sú kroky chôdze j.w. do mel. A, druhá časť do mel. B - otáčky vpravo krokom podpieranym v rytme ôsemkovom, v podobnom úchope rúk ako v Szczawnici, a v tretej časti pri opakovanej mel. B, tanečníčka sa otáča na mieste pod zdvihnutými spojenými rukami (ľavá s pravou) rovnakým krokom ako v 2. časti, a tanečník stojac na mieste podupáva nohou (1 podup v takte). O téme Tóniec ↔ Obyrtany, viac informácií si môžete prečítať v publikácii Grażyny W. Dąbrowskej Leksykon Taniec w polskiej tradycji, s. 155 (4) a s. 263-264 (2), Warszawa 2005/2006.

POLKA - tak, ako aj v iných regiónoch bola a je populárnym a obľúbeným tancom na celom danom území, vždy jej predchádzala pieseň, ktorá napovedala hudbe, akú melódiu má hrať. Tancovala sa charakteristickým spôsobom. Páry sa približovali k sebe jedna za druhou tzv. przytańcowaniem t.j. prestupovaním z nohy na nohu veľmi malými krokmi s nepatrným posúvaním sa dopredu, zatiaľ čo prvá dvojica tancovala polku po obvode kruhu. Po pretancovaní sa postavila na koniec radu párov a vtedy sa do tanca rozbehla druhá dvojica. A tak postupne tancovali ďalšie páry. Keď všetky ochotné páry vytancovali svoju sólovú polku, všetky páry tancovali spolu v spoločnom kruhu, otáčkami vpravo, posúvajúc sa v I smere. Tento spôsob tancovania - podľa informátorky - si vynútili malé izby v starých gorských domoch. Polku tancujú hladko, bez poskakovania, s pokrčenými kolenami, staviace nohy na rovnú nohu. Andrzej Dziedzina-Wiwer regionalista, básnik a znalec pieninskej kultúry uvádza názvy ďalších poliek, ktoré spomínali Jeho informátori: Polka v druhú stranu po śpiewie „nawracoj”, Polka kąty, Polka śtyry a Polka pod łokieć tancovaná v Krościenku.

SZTAJEREK – Śtajerek - je to tradíciou zachovaný iný spôsob tancovania Śtajereka v Szczawnici, a iný v Krościenku. Tanec jednej dvojice s metrom 3/8, tempo mierne až rýchle.

Śtajerek szczawnicki - predchádza mu zaplatenie do basov a pieseň pred hudbou bez jej sprievodu, vykonávaná zvyčajne tanečníkom. Zagrojcies mi śtajerecka drobnego, drobnego, dostaniecie za to winka dobrego, dobrego. Potom sa tanečníci v páre objímajú oboma rukami (okrúhly úchop) a tancujú po obvode kruhu, kedysi len v I smere (pod slnko) a v rovnakom „poriadku' usporiadania ako v polke. V súčasnosti sa to už nedodržiava. Śtajerka tancujú otáčkami vpravo, plocho posúvajú chodidlá po podlahe drobnými krokmi s rytmicky pokrčenými kolenami, čo vyvoláva dojem, akoby tancovali skokovo, ale v skutočnosti sa nohy tanečníkov počas celého tanca neodlepujú od podlahy. Tempo tanca a počet otáčok v takte, závisí od veku a pohybových schopností tanečníkov. Śtajerek krościeński - je zriedkavou medzi regionálnymi tancami formou inscenácie tanca jednej dvojice so zaliečavým charakterom. Po zaplatení do basov, piesni tanečníka; Hej, nie bój sie mie, nie bój, hej, bo jo jesce nie zbój, Ej, jescem nie zbójowoł, ej, dopiyrom prógowoł., v metri 3/8, v celkom živom tempe, dvojica bez úchopu rúk sa „preháňa' po celom priestore určenom na tanec, drobnými rovnomernými a posuvnými krokmi v rytme ôsemkovom, vykonávajúc vzájomne mätúce obraty a otáčky, nedávajúc sa chytiť. Zvyčajne tanečník prenasleduje tanečnicu široko „otvárajúc' ramená v geste túžby po chytení partnerky alebo so skríženými rukami vo výške hrudníka, ale stáva sa aj to, že ak tanečník tleskne do rúk, dáva znamenie, že má jeho prenasledovať tanečnica. Keď sa nakoniec chytia, objímajú sa navzájom rukami (okrúhly úchop) a končia tanec krúžením na mieste drobnými krokmi behu, otáčkami vpravo okolo spoločnej osi. Dĺžka tanca je ľubovoľná, tancujú dovtedy, kým sa chcú spolu zabávať. Viac informácií na túto tému si môžete prečítať vo vyššie spomínanom Leksykone Taniec w polskiej tradycji, na s. 256.

HAJDUK < - > hajducek - tancovaný kedysi len v Szczawnici Wyżnej Józefom Ciesielkom - „Dziadkom Kubasom' narodeným v roku 1902 a ako sám hovoril „naučil sa ho od Zachwieji - lokaja dediča'. Nenašiel sa nasledovník tohto skvelého tanečníka a hajducek bol zabudnutý a žiaľ, v súčasnosti sa netancuje. O tomto tanci si môžete prečítať v Laksykone Taniec w polskiej tradycji, na s. 65 (2), a zaznamenala ho a podrobne opísala počas terénneho výskumu v rokoch 1972-77 Dr. Grażyna W. Dąbrowska. Celá dokumentácia záznamu tohto tanca sa nachádza v archívoch Inštitútu umenia Poľskej akadémie vied vo Varšave, na základe ktorej by sa mohol urobiť pokus o jeho rekonštrukciu.

ŽID - V Leksykone Taniec w polskiej tradycji na str. 295, autorka Dr. G.W. Dąbrowska píše; „Tanec preberaný niekedy poľskou komunitou malých mestečiek a niektorých dedín, v rôznych častiach krajiny, od žijúcej medzi nimi populácie mojžišovského vyznania. (…) Všade tancovaný na podobnú dvojdielnu hudbu, v jednej z častí - s úklonami, v druhej - v druhu skákanlivej polky, chôdze alebo behu'. Avšak Michał Słowik-Dzwon narodený v roku 1907 v Szczawnici, vo svojich spomienkach obsiahnutých vo vyššie spomínanej publikácii na str. 184 napísal; (…) „ Žid. Je to polka. Tempo pomalé. Originálna melódia (spievajú tanečníci: Sła Zydówka koło kramu…). (…) Pri verši „zyd się śmioł' tanečník rozpojí ruky s tanečnicou, (...) a kýva sa do strán celým trupom, smejúc sa. Tanečnica (...) utiera si oči tváriac sa, že plače, a po chvíli, aby nebola dlžná, spieva; Idzie woda niesie zyda… (…) Tanečníčka chytí partnera za bradu, ktorý kýva hlavou. Zydek je kolektívny tanec „výsmešný'.

V súčasnosti pieninskí gorali tancujú Žida podobne, ako je to opísané. V 1. časti (8 taktov) zhromaždení v skupine iba muži spievajú 1 slohu; Sła Zydówka koło kromu, sukała se morcyponu, morcyponu nie znalazla, jeno nogo w młako wlazła. |: Zyd sie śmioł, jaz sie kwioł, :| ze Zydówke, ze Zydówke łosukoł. , po čom hudba hrá melódiu a oni berú tanečníčky do tanečnej zábavy a v úchope „pod ruku' drobnými krokmi v ôsemkovom rytme bežia pár za párom po obvode kruhu, zastavujúc sa na jeho línii v jednoduchom usporiadaní. V 2. časti (12 taktov) v pomalom tempe robia úklon v páre s gestom otvorených rúk + 2 krokmi dozadu späť + úklon k susedovi + návrat k svojim párom + 7 krokov v rytme štvrťových nôt v pároch v I smere. Teraz spievajú tanečníčky Idzie woda niesie Zyda, ale Zydku z tobom bieda, Zydówka sie przypatruje, co ta bida dokazuje. Aj, waj, waj, kimisiaj, Zydku brodą porusaj. A zábava sa začína od začiatku.

OGRODNIK - tancovaný iba v Krościenku v trojiciach; tanečník v strede s dvoma tanečníčkami po stranách, ktorý sa charakterom a priebehom odlišuje od tradičných tancov pieninských goralov, čo ho robí podobným sliezskemu tancu (troják). Môže sa predpokladať, že bol prenesený na toto územie a spolu s tradičnou piesňou adaptovaný na svojrázny spôsob tancovania, hoci v 60. rokoch XX. storočia počas vlastného terénneho výskumu Aleksandra a Kazimierz Boguccy zaznamenali tento tanec v Tylmanowej a Czorsztyne. Informácia v Leksykone Taniec w polskiej tradycji, s. 158.

Metrum premenlivé: 1. časť 3/4 a tempo mierne, 2. časť 2/4 a tempo rýchle. Tanec má štyri figúry.

Figúra I - 1. časť tanca. Po zavolaní Ogrodnika! - hudba hrá melódiu a tanečníci na ľubovoľnom mieste drobnými krokmi v rytme štvrťových nôt tvoria trojice, v otvorenom usporiadaní, končiac v poslednom takte pri zmene metra, dvojitým dupnutím. V 2. časti tanečník so 6 poskokmi z nohy na nohu v úchope „háčik' otáčkami okolo spoločnej osi, tancuje raz s jednou, raz s druhou partnerkou, končia trojitým dupnutím v poslednom takte meniacim sa metrom na 3/4.

Figúra II - Rovnako, tancujú a počas celej figúry spievajú; Jakześ (jageś) do boru łowiecki gnała, cemuześ na mnio nie zawołała, jak jo wołała nie słyseliście, muzycka grała, tojcuwaliście. Skąd (skónd) ty jedzies Jasiu, z Uhera (Wawela), co mi wiezies Jasiu, z tamtela, |: wiezo jo ci, wiezo, w kiesoni, bedomy sie zonić w jesioni:|. Tancujú v 1. časti v otvorenom úchope trojice tanečníkov so 6 krokmi na striedačku, približujú sa a cúvajú, vytvárajúc raz usporiadanie v malom kruhu, raz vo väčšom. V 2. časti tancujú rovnakým spôsobom, ako po 1. figúre.

Figúra III - hudba hrá melódiu od začiatku. V 1. časti trojice tanečníkov tvoria „kríž' alebo „hviezdu' v závislosti od počtu trojíc a drobnými krokmi sa premiestňujú v I smere. Tanečníčky stojace po vonk. strane každé 4 takty vykonávajú obr. dozadu za pravou rukou prechádzajúc k nasledujúcemu tanečníkovi. V poslednom takte pri zmene metra na 2/4 vykonávajú dvojitým dupnutím každá trojica vytvára kruh v úchope „košíček'. V 2. časti tancujú krokom podpieranym v I a II smere. V poslednom takte pri zmene metra, trojitým dupnutím sa trojice vracajú k otvorenému usporiadaniu.

Figúra IV - 1. časť tanca; každá trojica v otvorenom úchope 9 drobnými krokmi v rytme štvrťových nôt vykonáva na mieste úplnú otáčku raz vpravo, raz vľavo, zakončenú trojitým dupnutím. V 2. časti v rýchlom tempe, poskokmi z nohy na nohu, tancujú rovnakým spôsobom ako v 1. časti. Tanec končia trojitým dupnutím.

ZBÓJNICKI - tancovaný v súčasnosti goralmi z Pienin a zaznamenaný v okolí Szczawnice v 50. rokoch 20. storočia Aleksandrou Szurmiak-Boguckou počas terénneho výskumu, pravdepodobne má svoj prvotný vzor v dávnom pastierskom tanci, o čom vo svojich spomienkach spomína vyššie spomínaný Michał Słowik-Dzwon: „(…) V dvadsiatych rokoch, po prvej svetovej vojne, mi rozprával ako chlapcovi starý osemdesiatročný Majerczak-Baraś, slávny pieninský rozprávač, že z podaní jeho starého otca vyplýva, že v pieninskej zemi bol tanec nazývaný wałaski čiže pastiersky. Tancoval sa na halách pri originálnej hudbe, pozostávajúcej z „piscołek a rogów dujących lub gwizdów na palcach'. Bol to tanec s valaškou čiže sekerkou. (…) donedávna sa sekerky nenazývali ciupazkami, len valaškami alebo juhaskami.- Tonecnik vydzidziol v rukach walaśką a nozkami madziarowoł ze hej - rozprával rozprávač - cyfrówoł niemi do zziajanio. Tanec spočíval vo vytrvalosti a bol druhom súťaže, rozprával starý'. Záznam v Leksykone Taniec w polskiej tradycji, s. 291. Iba muži tancujú po obvode kruhu krokom chôdze v miernom tempe, po čom v rýchlejšom tempe vykonávajú v rôznych ľubovoľných zostavách, rôzne druhy drepov. Vždy končia každú figúru a tanec dupnutím. Tancu sprevádzajú piesne: Ej, ido łod dziewcony, ej już chodnicka ni ma, ej wyrosła tam na nio, ej zielono jedlina. , alebo Hej Boze mój, wybił mie mój, wybił mie korbaco, zef chodziłaz dzie dzico. Nie pódzies juz! Pódo jesce!.

OBRADNÉ- sa zachovali do súčasnosti, vďaka prezentácii Regionálneho Súboru im. Jana Malinovského v Szczawnici tradičného svadobného obradu, prezentovaného predstavenia už dlhé roky. Patria k nim: 1/. Tóniec babski przed ocepinami. 2/. Oprowadzenie pani młodej przez strarościnę. 3/. Taniec starościny i druhen wokoło ocepionej pani młodej. 4/. Taniec pana młodego z ocepioną panią młodą. Andrzej Dziedzina-Wiwer spomína ešte tanec Korowód pri ocepinách.

OSTATNÉ TANCE - ktoré spomína Andrzej Dziedzina-Wiwer, sú: Walcerek

Pieniny a Goral: V Súlade s Hudbou a Pohybom

STRETNUTIE GORALOV V PIENINÁCH 2024

Górale Pienińscy