Každá nová generácia mladých ľudí je nepochybne ovplyvňovaná dominantnými spoločenskými, politickými a ekonomickými prúdmi svojej doby, a súčasní tínedžeri nie sú žiadnou výnimkou. Sú pokladaní za prvú generáciu, pre ktorú sú mobilné technológie a digitálne komunikačné platformy bežnou súčasťou každodenného života. Táto skupina, často označovaná ako "iGenerácia" (alebo Generácia Z), by mohla byť charakterizovaná definíciou:
iGenerácia predstavuje technologicky prepojenú mládež, ktorá vykazuje menej rebelské sklony, je otvorenejšia voči rôznorodosti, čelí vyššej miere neistoty a vníma ako výzvu prípravu na samostatný dospelý život.
Táto generácia, datovaná približne medzi roky 1995 až 2012, získala svoje pomenovanie vďaka všadeprítomnosti technológií ako iPhone. Ich hlavné charakteristiky zahŕňajú dôraz na individualizmus a akceptáciu ekonomickej nerovnosti ako bežného javu.
Pokiaľ ste rodič alebo starý rodič tínedžera, možno ste už narazili na pojem &8222;hookup culture&8220;, ktorý v preklade znamená kultúra nezáväzných stretávaní. Tento anglický termín existuje už niekoľko dekád, ale v komunikačnom registri mladých sa objavil až v nedávnych rokoch.
Podľa najnovších demografických štúdií je práve iGenerácia tou, ktorá vníma tradičné randenie ako prežitok. Hoci stále existuje určitý podiel párov, ktoré preferujú klasický formát stretávania sa, čoraz viac mladých uprednostňuje neformálnejšie a flexibilnejšie formy vzťahov. Pre mnohých členov iGenerácie je podstata vzťahovania sa skrytá v spoločenských interakciách v rámci širšej skupiny priateľov, kde sa môžu odohrávať rôzne druhy fyzickej blízkosti, od flirtovania až po sexuálne akty. Tieto stretnutia sa prirodzene odohrávajú medzi ľuďmi, ktorí sa síce poznajú, ale neviaže ich exkluzívny partnerský záväzok. Absentuje akákoľvek vzájomná zodpovednosť alebo formálna dohoda o exkluzivite.
V minulosti, v ére klasického randenia, bol bežný scenár, kedy muž požiadal ženu o rande, a po jej súhlase nasledovalo niekoľko spoločných stretnutí. Tieto stretnutia, v závislosti od veku a vzájomnej sympatie, prirodzene viedli k postupnému prehlbovaniu intimity, potenciálne až k sexuálnemu zblíženiu. Zjednodušene povedané, súhlas s rande naznačoval možnosť sexuálneho kontaktu. Predchádzalo tomu však spoznávanie sa jednotlivcov, nie v skupinovom kontexte. Dnešná sexuálna norma je v podstate obrátená: na prvom mieste je fyzická intimita, alebo nazvime to priamo fyzický kontakt. A to bez toho, aby sa títo dvaja jedinci bližšie spoznali mimo rámca ich sociálnej skupiny. Následné spoločné rande je potom skôr výnimkou než pravidlom, čo sa stáva len zriedkavo.
Bez ohľadu na to, či vaše dieťa navštevuje základnú, strednú alebo vysokú školu, výskumy konzistentne potvrdzujú, že tento spôsob života sa stal normou pre súčasných tínedžerov.
Môže takáto forma vzťahovania vyhovovať jednotlivcom? Áno, najmä mužom, hoci ani u nich to nie je absolútna pravda. Kto by sa chcel vzdať svojej pozície "alfa samca" v skupine? Ženy sú v tomto smere omnoho krehkejšie a v značnej nevýhode. Vzhľadom na narastajúce trendy feminizmu si však nemôžu dovoliť verejne priznať túžbu po tradičnejších formách vzťahov. V prostredí, kde je vytvorenie klasického, dlhodobého partnerského vzťahu extrémne náročné, im nezostáva iné, než presvedčiť samy seba o spokojnosti s aktuálnou situáciou. Avšak nie je to len spoločenský tlak, ktorý mladé ženy tlačí do nezáväzných stretávaní. Je to aj ich vlastná túžba po nezávislosti a emancipácii. Stačí sledovať súčasnú televíznu produkciu, filmovú tvorbu, literatúru či hudbu.
Najprv bozkávanie, dotyky a prípadne aj niečo viac, otázky prichádzajú neskôr, ak vôbec. A to všetko podľa pravidiel, ktoré často udávajú muži. Od žien sa očakáva, že budú "cool" (v pohode) s faktom, že vzťahy nie sú definované, pomenované, nemajú jasné pravidlá ani formu. Členovia, najmä však členky iGenerácie, musia potlačiť svoje prirodzené emócie a potreby, aby si udržali sociálne väzby. Napriek tomu väčšina z nich túži po stálom partnerovi a spoločných aktivitách. Tieto neformálne a vágné formy vzťahov im však musia stačiť, a preto si ich často zamieňajú so skutočnými túžbami.
Je toto všetko len dôsledok sexuálnej revolúcie? Sociológovia naznačujú, že sexualita žien, prezentovaná v posledných rokoch pod heslom "girl power", sa trochu zvrtla. Pôvodne mala sexuálna sloboda pre ženy znamenať obohatenie, ale niekde na ceste sa právo na zodpovednosť za vlastný pôžitok premenilo na privilégium zodpovednosti za pôžitok niekoho iného...
Pripravila MIS
Dobrý deň všetkým prítomným dámam!
Nikdy by som si nepomyslela, že sa niekedy zverím s mojimi pocitmi na tomto mieste, avšak v súčasnom období môjho života prežívam hlbokú beznádej a prázdnotu, akú som nikdy predtým nezažila. Aspoň tak sa mi to javí. Aby som bola stručná, som jednou z tých osôb, ktoré pociťujú vnútornú bolesť už od útleho detstva. V puberte som začala túto bolesť kompenzovať prejedaním a uchyľovaním sa do sveta fantázie, kde moja ideálna verzia spĺňala všetky spoločenské požiadavky, predovšetkým tie povrchné. Moje správanie prerástlo do bulímie, s ktorou dennodenne bojujem už takmer polovicu môjho života. Dnes mám 28 rokov. A aby toho nebolo málo, diagnostikovali mi aj OCD, ktoré sa vyskytuje v našej rodine a kvôli ktorému sa jeden z mojich príbuzných stal invalidným. Ja zvládam chodiť do práce, ako tak fungovať a navonok to maskovať, ale vnútorne sa cítim každý deň ako zúfalec a hanbím sa za to. Áno, uvedomujem si, že je toho veľa, na čo by som sa mala sústrediť a čo riešiť. ALE! V skutočnosti sa už roky trápim aj so súčasným priateľom, s ktorým som už 8 mesiacov. Nedokážem sa zamerať na seba a nájsť motiváciu pre svoje vlastné dobro. Na tohto známeho som narazila v stave hlbokého smútku a osamelosti na sociálnej sieti a v meste, kde som sama. Už od začiatku som tušila, že to nie je správna cesta! Jednoducho nie, takýto typ ľudí som vždy obchádzala. Ich hodnoty mi boli vzdialené a čím viac rozprával (sebaprezentoval) o svojom živote, tým viac som si to uvedomovala. Často, keď prehlási niečo v zmysle - manželstvo je otroctvo, pretože človek by si mal robiť, čo chce, kedy chce a chodiť von s kým chce (čo v preklade znamená - chcem robiť, čo chcem, bez záväzkov voči niekomu), tak ma to hlboko zasiahne. Takéto reči mi signalizujú, že so mnou nepočíta a že mu na mne nezáleží. V podstate si za to môžem sama, pretože som od začiatku vedela, že máme odlišné hodnoty a na základe jeho vyjadrení som mu nikdy nezačala dôverovať. Dokonca mi 7 mesiacov klamal o svojom veku, a keďže dnes má už po štyridsiatke, jeho výroky dávajú ešte väčší zmysel. Už niekoľkokrát chcel náš vzťah ukončiť, ale ja som ho prosila, aby zostal. Jednoducho, tá prázdnota, ktorú si predstavujem po jeho odchode, tá samota v cudzom meste, tá dezolácia… Viem, že toto sú pravdepodobne dôvody, prečo pri ňom zostávam, a on má svoje vlastné motivácie, keďže som sa doteraz snažila starať sa o neho tak, akoby zostal tínedžerom, ktorým sa akoby aj stal. Mohla by som písať ešte veľa a mala by som milión dôvodov odísť a nechať ho, avšak nedokážem to zo strachu. Zo strachu, že mu na tom vôbec nezáleží, zo strachu, že stratí záujem o mňa ako o existujúcu bytosť. Keď si to predstavím, môj osamelý život potom, v ktorom sa o mňa nikto nebude zaujímať (aj keď sa už teraz nezaujíma, aspoň som mu zatiaľ bola nejako užitočná), mám obavy, či to vôbec zvládnem.
Na brehu jazera v lete minulého roka sa stretli ich pohľady. Martina, študentka umenia, hľadala inšpiráciu pre svoju novú sériu obrazov, zatiaľ čo Jakub, mladý programátor, si užíval zaslúžený oddych po náročnom semestri. Ich prvý rozhovor bol o kráse zapadajúceho slnka a o tom, ako sa farby odrážajú na pokojnej hladine vody.
Postupne sa ich náhodné stretnutia menili na plánované večery. Zistili, že ich spája nielen láska k umeniu a technológiám, ale aj podobný pohľad na svet, ktorý v sebe niesol istý optimizmus a otvorenosť voči novým zážitkom. Jakub bol fascinovaný Martininou vášňou pre tvorbu a jej schopnosťou vidieť krásu v maličkostiach, zatiaľ čo Martina obdivovala Jakubovu analytickú myseľ a jeho zmysel pre humor, ktorý dokázal rozjasniť aj ten najobyčajnejší deň.
Jedného večera, počas prechádzky mestom, Jakub zastavil Martinu pri starom moste a s úsmevom jej podal malú drevenú krabičku. Bol to ručne vyrobený prívesok v tvare srdca, symbol ich nečakaného, no o to cennejšieho spojenia. V tom momente si obaja uvedomili, že toto stretnutie nebolo len náhodným letným flirtom, ale začiatkom niečoho hlbšieho a trvalejšieho. Ich láska, rovnako ako umenie a technológie, sa stala novým, vzrušujúcim dobrodružstvom.